Neprínosná - Prológ

22. dubna 2012 v 14:02 | Knihofil18 |  Neprínosná

Prológ


Stále si pamätám ten deň, keď som mala testy. Bolo to uprostred zimy, pretože vtedy som mala jedenásť rokov.
Stále si pamätám moju veľkú sestričku. Usmiala sa na mňa a silno ma objala. Na okamih som sa bála, že nebudem môcť dýchať, no potom jej objatie povolilo. Pozrela sa na mňa tými krásnymi očami, u ktorých ste nevedeli určiť, či sú zelené, či sú hnedé, alebo majú úplne inú farbu. Závidela som jej ich. Podľa nálady sa jej menili, no to sa mi možno len zdalo. Potom si kľakla ku mne a pozerala mi rovno do očí.
"Počúvaj ma, Tina," prihovorila sa mi roztraseným hlasom. "Ty to zvládneš. V jednej zo simulácií určite nájdeš svoj talent. Som o tom presvedčená."
Pocítila som záchvev strachu. Čo ak budem neprínosná? Čo ak ma predajú k živliarom? Alebo - ešte horšie - zabijú? Mala som jedenásť rokov, celý život pred sebou a rozhodne sa mi nechcelo umierať. Zrazu som pocítila, ako mi po tvári stekla jedna osamotená slza. "Nemôžeš tam ísť so mnou?" spýtala som sa vážne.
"Prepáč, mi, moja. Nepustili by ma." To som už vedela. Moja veľká sestrička sa však dokázala urobiť neviditeľnou. To bol jej talent. A pred mesiacom sme spolu zistili, že dokáže urobiť neviditeľnou aj mňa.
"Mohla by si sa tam prikradnúť," skúsila som znova. Videla som smútok v očiach mojej sestry.
"To nie. Ty tam nájdeš svoj talent, počúvaš ma?" zatriasla mnou. "Vieš, čo by hrozilo nám obom, keby nás chytili? Keby som ťa urobila neviditeľnou a ty by si v zápätí našla svoj talent? Vedia o mojom talente a ty dobre vieš, že žiadni dvaja ľudia nemajú rovnaké dva talenty!" pokárala ma. Vtedy mi došlo, ako hlúpo som sa správala. Ohrozila by som seba aj ju...
"Prepáč," zamrmlala som do zeme.
"Tak choď a ukáž im, čo v tebe je," rozlúčila sa so mnou a sama odišla z našej skromnej izby - tvorili ju dve postele, jeden stôl a jedna skrinka, v ktorej sme mali uložené všetky naše veci.
V našej časti Siterinu sme radi aj pre to málo, čo máme. Žijeme v oblasti, ktorá sa volá Cattown, kde líšky dávajú dobrú noc. Máme toho oveľa menej, ako zvyšok štátu. Každý, kto tu vyrastal, sa tu naučil prežívať. Vo veľkej miere tomu dopomohla aj mágia, ktorú som o pár minút mala objaviť. Najlepšie na tom bola Sally Youngová. Chodila so sestrou do rovnakého ročníka a dokázala prinútiť rastliny rásť. Je to živliarka. O rok ju pošlú do Polisu, hlavného mesta. Nik nevie, čo ju tam čaká - len to, že jej to zaručí lepší život. Zhromažďujú tam živliarov a myslím, že tam bude niečo ako vyššia škola zameraná čisto na mágiu.
Z mojich úvah ma prebralo pišťanie nášho požičaného kryptexu. Každý musí mať aspoň jeden kryptex na izbe. Dostali sme ho od mesta a po šiestich rokoch ho musíme mestu vrátiť. Nemáme na to.
Na veľkom dislpleji stálo: Číslo 00318, testy sa začnú o päť minút. Číslo 00318, do piatich minút sa dostav do testovacej sály č. 04.
Ách, to som ja. Každý ma svoje špeciálne číslo. So sestrou sme sa do toho ústavu dlstali spoločne, len ju očíslovali skôr. Má teda číslo 00317.
Srdce sa mi rýchlo rozbúchalo. Dvere sa mi automaticky otvorili aj zatvorili. Ja som sa ocitla na dlhej presklenej chodbe, kde nik nebol. Bolo pol deviatej ráno. Študenti sa už učili, takže som si čím ďalej, tým väčšmi pripadala osamotená. Váhavými krokmi som postupovala a trela som si ruky.
Čo to budú za testy? vravela som si. Budú ma bolieť? Emma vravela, že je ich viac a že aspoň jeden objaví moju silu. Lenže čo ak žiadnu silu nemám? Bála som sa toho.
Nevedela som, ako mi ubehla cesta, už som stála pred oceľovými dverami. Na displej som priložila svoj náramok, ktorý ma identifikoval a umožnil mi prístup. Dvere sa otvorili. Buď statočná, pomyslela som si. Hrdo som sa vystrela a snažila som sa pôsobiť sebaisto a vyrovnane. Rýchlymi krokami som prešla cez miestnosť.
"Meškáš," zavrčala na mňa nejaká žena namiesto pozdravu.
"Ja... je mi to ľúto, madam. Vyrazila som hneď, ako ste mi poslali upozornenie," dodala som.
"Dobre, dobre," vrkla nevrlo a ukázala na stoličku podobnú tej, na ktorých sedíme v škole. Sadla som si, pretože mi dala znamenie, no nervozita neustupovala. Žalúdok sa mi stiahol a keby som sa dobre naraňajkovala, asi by som tu všetko ovracala. Potom som si všimla jej kryptex na stole medzi dvoma stoličkami. A na kryptex bolo napojené niečo, od čoho šli drôty, ktoré nikam neviedli.
"Čo to je?" vyhŕkla som.
"To je prístroj, ktorý vytvára simulácie. Volá sa simultex. Tieto elektródy ti pripevníme na hlavu a budeme ti vysielať rôzne simulácie. Pod tlakom by si mala objaviť svoju mágiu, aj keď ju ešte nevieš používať. Máme okolo desať rôznych simulácií, takže to môže trvať poriadne dlho," vysvetľovala tá žena. Čim ďalej vysvetľovala, tým viac som sa bála. Bude to bolieť? napadlo mi.
"Nebude," odpovedala. Nechápala som to. Nepovedala som to všetko nahlas, len som rozklepane sedela na drevenej stoličke. Bola som si istá, že keby som musela stáť, podlomili by sa mi nohy.
"Čože?" spýtala som sa. To teda nevyznelo veľmi inteligentne.
"Som telepat. A odpovedala som ti na otázku. Nebude to bolieť - však to zistíš sama." Už znova bola nevrlá a pôsobila drsným dojmom.
Na ruky si nasadila biele gumené rukavice. Potom otvorila akúsi plastovú fľaštičku a rukami nabrala trochu akéhosi modrého gélu, ktorý načapala na jednu elektródu. Keď mi priložila elektródu na spánok, pocítila som chlad. Trochu ma zamrazilo a na ruke sa mi naježili chlpy. Keď mi na druhý spánok dala aj druhú elektródu, zapla simultex a mne sa zatmelo pred očami.
Zrazu som sa ocitla v prázdnej temnote. Uvedomovala som si, že sa to deje len v mojej hlave.
Robotický hlas oznámil: "Simulácia číslo jeden."
Z toho hlasu mi naskakovali zimomriavky - bol strašne čudný, monotónny až zlovestný. Náhle sa čosi rozsvietilo. (Akoby sa mohlo niečo rozsvietiť v mojej hlave, poznamenala som.)
Bola som na púšti a cítila som tú horúčavu. Potrebovala som vodu... vodu... v hrdle ma začalo škriabať a ja som bola celá mokrá od potu. Skúmajú, či viem ovplyvniť počasie, uvedomila som si. Živliarka nebudem a ani nie som, takže to bola márna snaha. Od vyčerpania som padla na horúci piesok. Bolo mi tak horúco... Veď zomriem! Čo ma tu nechá zomrieť? Zaslúžim si to? To nie, premýšľala som.
Nevedela som, ako dlho som tam ležala. Slnko zapadlo a mne bolo zima. Triasla som sa a keď som vydýchla, bolo vidieť obláčiky pary. Nohy som si pritiahla k bruchu a takto skrčená som ležala na mrazivej púšti.
Aký to má zmysel? chcela som zakričať. Čo nevidíte, že všetko je márne? Ja živliarom nebudem!
Teplota sa zvýšila a slnko vyšlo. Bola som kdesi. V meste - možno. Boli tu budovy, no boli také vysoké. Takmer ako pred Pádom. Keď ľudia nemali mágiu, no dokázali stavať vysoké budovy, ktoré sa dotýkali oblohy a dokázali prinútiť železné lietadlá. Nám z tej doby ostali len kryptexy, identifikátory a ako som teraz zistila, simultexy.
V škole nás učili, že ľudia pred pádom boli k sebe hrozní. Kradli si a zabíjali sa navzájom. Potom prišli staré choroby ako rakovina, ktorá vyhubila desatinu planéty. Potom prišli prírodné katastrofy - ľadovce sa roztopili, hladiná morí stúpla a tá časť Siterinu - v minulosti sa volala Dánsko - bola zatopená. A aj rôzne iné časti. Teplota stúpala a rozširovali sa púšte. Nakoniec aj tí, ktorí prežili, sa postavili proti sebe a rozpútali vojnu. Potom však prvé jedenásťročné dieťa našlo svoju mágiu - pod stresom - a po ňom ďalšie a ďalšie. Oni vyrástli, zastavili vojnu a dali základy našej spoločnosti. Vytvorili Siterin spojením mnohých štátov západnej Európy.
Preto nás testujú v stresových situáciach. Inak by sa nám mágia neprejavila. Ale musia stresovť aj mňa? Najprv ma nechajú uškvariť sa na púšti, potom zmrznúť v noci a teraz - panebože - teraz sa začalo zemetrasenie!
Prosím, zakvílila som v duchu, už nech nájdem mágiu. Prosím... nech zastavím to zemetrasenie...
Zemetrasenie som nezastavila, no aspoň som sa uhýbala stromom, ktoré padali a snažila som sa udržať na vlastných nohách. Niečo také som ešte nezažila. Čo sa to nikdy neskončí?
Konečne to ustalo. Trvalo to možno pol minúty, no ja som bola spotená a zadýchaná. Dúfala som, že sa to už konečne skončilo, tak silno, až sa mi z toho zatočila hlava.
V diaľke sa však niečo hýbalo. Jedna čierna bodka, ktorá sa stále približovala a približovala... až keď to bolo dostatočne blízko, rozoznala som človeka s niečím čudným. Podobný obrázok som videla v mojej učebnici histórie, keď sme preberali Pád prvého sveta. Vedela som, že s tou čudnou vecou ma môže zabiť.
Dala som sa na útek. Preskakovala som popadané stromy - mesto sa zmenilo a niečo podobné lesu plnému popadaných stromov - a sem-tam som sa obzrela, či ma ten chlap neprenasleduje a kde je. Stále sa držal za mnou. Keď som zrýchlila, zrýchlil aj on. Keď som spomalila, on ešte viac zrýchlil. Bežala som dvadsať minút v kuse. Na konci som už bola v tvári červená a nevládala som. Cítila som sa, akoby som vypustila svoju dušu. Nakoniec som už nedávala pozor a podkopla som sa.
"Kto si?" vravel. Ten prízvuk bol smiešne hrdelný, akoby už roky nerozprával.
"Tina..." šepkala som. "Tina Martinová..."
Namieril na mňa tú čudnú vec. Keď z nej vystrelil, skríkla som a prebrala som sa znova v tej drevenej stoličke. Mala som slzy v očiach. Môj test sa skončil. A ja som nenašla svoju mágiu.
Snažila som sa zahnať slzy, tak som zaklipkala. No namiesto toho sa mi slzy rozliali po celej tvári. To nemohla byť pravda, pomyslela som si, to nie.
S pohŕdavým výrazom si ma premerala tá žena, ktorú som nepoznala a ktorá ma testovala. "Prvé simulácie boli na mnoho talentov. No najviac možností si mala v poslednej simulácii. Tam sa každý, kto je živliar alebo priemerný, ukáže a rozbalí svoju moc. Ty nie. Vieš čo to znamená."
Takmer som zabudla dýchať. "Som neprínosná."
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Káťa Káťa | Web | 22. dubna 2012 v 15:43 | Reagovat

Nádherný.Už se moc těším na kapitoly. :-)

2 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 22. dubna 2012 v 16:27 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :-)

3 Káťa Káťa | Web | 22. dubna 2012 v 18:33 | Reagovat

[2]: Nz :)

4 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 22. dubna 2012 v 21:28 | Reagovat

[3]: Ale aj tak. ;-)

5 animal45 animal45 | Web | 23. dubna 2012 v 19:38 | Reagovat

Pekné. No.. Dúfam, že prvá kapitola bude rovnako pekná ako druhá.

6 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 23. dubna 2012 v 20:37 | Reagovat

[5]:Ďakujem ti. :-)

7 Faint Faint | Web | 29. května 2012 v 17:02 | Reagovat

Super.Necitala si nahodou Maritovich dedicov?

8 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 29. května 2012 v 20:26 | Reagovat

[7]: Áno, čítala som. Je to super kniha a dôkazom, že aj autori zo Slovenska dokážu niečo napísať. :)

9 NikaRoovy NikaRoovy | E-mail | Web | 30. července 2012 v 21:38 | Reagovat

Tak ten konec to pořádně rozrazil! Fakt píšeš moc hezky! :-)  :-) Jdu na další! :-)

10 Cärria Cärria | Web | 6. srpna 2012 v 23:42 | Reagovat

Skvělé.. :-) Vypadá to opravdu zajímavě, hned jdu na pokračování.. :-)

11 Natally Natally | Web | 27. srpna 2012 v 17:08 | Reagovat

Úžasný, úžasný, úžasný! Vždycky jsem obdivovala, jak si někdo dokáže vymýšlet světy... nebo něco takového. Je to super, asi si přečtu více kapitol ;)

12 *˘^˘^˘Shannon˘^˘^˘* *˘^˘^˘Shannon˘^˘^˘* | 3. září 2012 v 19:57 | Reagovat

jé líbi se mi to a píšeš moc hezky a je to originalní a je tam napeti a moc se mi to Iibi.... ještě zkouknu vostatni a pokračuju v čteni a ten konec byl bomba a nutí me číst dááááál!!!!!! :-P  :-P  :-P  :-P  :-P

13 DeeDee DeeDee | Web | 8. října 2012 v 17:18 | Reagovat

Moc se mi to líbí...
Jé tým Dimitri ♥♥♥♥♥♥ :-D  a Stark ♥♥♥ a Ren ♥♥♥
Já chcu tky do týmů

14 lilliinka lilliinka | E-mail | Web | 12. listopadu 2012 v 12:52 | Reagovat

WOw tak to je paráda. tak trochu mi to připadá jako Hunger games, které se ovšem odehrává v Evropě. Ale strašně se mi to líbí a chtěla jsem se zeptat ti živliari ovládají jenom počasí a tak nebo je vtom něco víc?
Možná to tam máš napsaný možná v tom infu, které jsem četla už je to dlouho a jsem blbá, ale je to otázka ze zvědavost:)

15 Choe Choe | Web | 29. listopadu 2012 v 13:28 | Reagovat

dokonalost! vážně se mi to moc líbí! :-)

16 Erin Erin | E-mail | Web | 26. ledna 2013 v 22:30 | Reagovat

Lepší vydáni Divergence?!
Rozhodně!
Co to do háje? Proč všechny tvoje povídky jsou tak... katastrofické? Asi se vyžíváš v ničení světa, což? :-D Heh, neber si to nějak osobně :-) Je to perfektní!

17 Ana "Knihofil18" Syringa Ana "Knihofil18" Syringa | Web | 26. ledna 2013 v 22:55 | Reagovat

[16]: WHAT THE HELL?! Tú Divergenciu mi vyčítali, ale určite nie tak, ako ty, len čumím. Teší ma to, aj keď na moju milovanú Divergenciu nemám... Vieš, že som Divergenciu čítala asi týždeň po napísaní toho prológu? :D

18 Jenn Jenn | Web | 20. března 2013 v 8:52 | Reagovat

Úžasné !!!! Naozaj sa mi to podabá na nejaký sci-fi román. Myslím, že si v písaní poviedok oveľa, oveľa ďalej, na lepšej úrovni, ako ostatné blogerky. Konečne niečo originálne a hlavne bez 1D !!! Krásne naozaj. Viem si dokonca predstaviť, že by podľa tohto príbehu mohol byť natočený aj veľkofilm ako napríklad Hry o život alebo Harry Potter. :)

19 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 20. března 2013 v 18:05 | Reagovat

[18]: Román asi ťažko, lebo v dobe, keď som napísala prológ a začala písať Neprínosnú, som písala sotva dva mesiace, ale lichotí mi to. :) Poznám kopu x blogeriek, ktoré píšu stokrát lepšie, jedna dokonca vydala aj dve knihy :D tak ju obdivujem. :) S tým 1d xD xD Presne viem, ako sa cítiš... nádejný blog s poviedkami a len samé fanfiction s celebritami. :D Niekedy, keď píšem, tak si predstavujem okolie okolo seba a snažím sa to dať na papier (do počítača v tomto prípade) tak, ako to vidím, no nie vždy sa mi to podarí. :) Teraz keď som minule začala čítať prvé kapitoly, ostala som zhrozená nad tým, čo som písala, teraz sa za svoje písanie hanbím, ale nemám srdce, aby som vymazala Neprínosnú... prvý pokus napísať niečo iné ako HPFF, v podstate to môžeš považovať za prvý pokus o vážnejšie písanie. :)

20 Elis Elis | 30. července 2013 v 9:23 | Reagovat

Wau :D strašne sa mi páči tvoj blog a ešte viac sa mi páči Neprínosná <3

21 knihofil18 knihofil18 | E-mail | Web | 30. července 2013 v 11:37 | Reagovat

[20]: Vďala. :) Aj keď je to už dlho, čo som s NPT prestala byť spokojná, vždy som rada, keď sa niekomu zapáči poviedka...

22 naoko-nee-chan naoko-nee-chan | E-mail | Web | 1. srpna 2013 v 15:48 | Reagovat

wow ???  to je úžasné! úplne ma to pohltilo hneď sa púšťam do ďalších kapitol! :)

23 Mary E. Mary E. | Web | 9. března 2014 v 12:43 | Reagovat

Ahoj, chcela by somsa opytat-> citala si divergenciu? <3

24 bloom bloom | 10. března 2014 v 17:00 | Reagovat

DOVERGENCIA JE LEPSIA!!! PFUJ :( AKO MOZE DAKTO POVEDAT ZE JE TOTO LEPSIE? :-!  O_O NO TOTO. STE HLUPY. DIVERGENCIA JE OMNOHO LEPSIA. JE NAJLEPSIA!!!!!!!!!!!!! :D

25 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 17. dubna 2014 v 20:42 | Reagovat

[24]: áno, toho som si vedomá a tiež sa čudujem, že by ma niekto chválil cez divergenciu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama