Neprínosná - 9. kapitola

25. července 2012 v 20:55 | Knihofil18 |  Neprínosná
Nuž, som rýchla. :D Tu je deviata kapitola z Neprínosnej. Prosím každého, kto poviedku číta, o komenty. Povinne. :D Na konci článku mám totiž otázky na vás ohľadom Neprínosnej. :) Enjoy next chapter, hope you'll like. :) K18


Deviata kapitola




Alex zapátral očami po dievčatách. Po Emme hodil pohľad, ktorý vravel: Pomôž mi! Zároveň bol však vyčítavý: Keby som nestretol teba a tvoju sestru, tak by som sa do tej kaše nedostal! Zahryzla si do pery. Mal pravdu. Keby nie ona, tak by už bol preč, upaľoval by kade ľahšie.


"Tina," zašepkala jej do ucha. "Utekaj, ja mu pomôžem." Vlastný hlas sa jej zdal cudzí a ďaleký. Tie slová vravela naliehavým tónom, že Tina sa zmohla len na kývnutie hlavou so smrťou v očiach a tackavé kroky, ktoré sa vzápätí zmenili na beh. Tina bola polopriesvitná, ale strácala sa jej z dohľadu. Prešla veľkou oceľovou bránou ako zo sveta pred Pádom a upaľovala.


Profesor histórie sa ozval. "Je tu ešte niekto," povedal. "Cítim tu prítomnosť Emmy Martinovej," povedal. Emma spanikárila. Nikdy nevedela, čo za talent mal Hameek - vlastne donedávna nevedela ani ako sa volá -, ale teraz to zistila. Dokázal vycítiť prítomnosť ľudí. Nezáležalo na tom, že bola neviditeľná, jednoducho ju cítil. Zato Alex, ktorý bol viditeľný, toho nevycítil, lebo jeho dar je iný - že naňho nepôsobia ostatné dary, je voči nim imúnny. Štít?, preblesklo jej mysľou. Psychický štít - to musí byť ono, uistila sa.


"To je tá, ktorá je neviditeľná?" spýtal sa jeden chlap. Mal na sebe uniformu z Polisu - Emma sa začudovala - To dorazili tak rýchlo?, pomyslela si. Alebo má talent - teleportovanie. Potom to zamietla, lebo ich bolo veľa a určite všetci nemali jeden talent - to je predsa nemožné. Vedela to veľmi dobre.


"Presne tá," odvetil Hameek a hľadal očami. "Emma Martinová!" zvrieskol, až jej takmer praskli ušné bubienky.


Urobila sa viditeľnou - stála rovno pri ňom a do ucha mu zakričala: "Čo je!" tak silno, až odskočil, a zvalil sa na skupinku Polismanov, tí sa zvalili až kdesi dozadu, až sa tresli o oceľové dvere temenom hlavy. Emma nebola jediná, ktorá vyprskla od smiechu. Nezáležalo na tom, že celá situácia bola dosť zlá, jednoducho urobila to, čo jej prvé prišlo na um. Hameek na ňu zagánil a Emma cítila, ako sa jej rozpaľujú líca. Dav na mieste stíchol.


Bola to Irda Bellová, tá strašná babizňa, ktorá testovala Tinu, ktorá ju schytila za šedé tričko a pritisla o oceľové dvere, kde pred chvíľou ležali Polismani. Prepaľovala ju šedými očami spoza okuliarov, akoby ju chcela zabiť. Emma naprázdno preglgla a pokúsila sa usmiať úsmevom, ktorý by vravel ja nič, ja muzikant.


Emma si všimla, že aj Alexa tak držia, ale na rozdiel od Emmy, ktorú držala Bellová, nová profesorka sociológie, Alexa držal Hameek. Ak sa mal niekto z toho inštitútu dostať, bol to Alex, ktorému to priala celou dušou.


Tá babizňa sa však posunula tak, že jej zaclonila na Alexa výhľad.


"Tá babizňa," zavrčala Bellová, "vie čítať myšlienky, takže si daj pozor, Martinová. Môžeš dopadnúť ako tvoja malá kamarátka - ako sa volala? Rose? Reese? Ó, už viem! Rachel Reyesová, nie?" zasyčala jej do ucha a prebodla ju pohľadom studeným ako ľad. Vytreštila oči. Tá stará babizňa číta myšlienky, vedela, že chcela utiecť z toho pekla. Čo všetko sa jej nepáčilo, všetky jej názory vyčítala priamo z jej hlavy. Prestaň už myslieť!, okríkla Emma samú seba. Bellová sa uškrnula, lebo bolo jasné, že to počula. Došľaka.


Prečo tak nenávidíte neprínosných?, dokázala saspýtať v duchu. Bolo jasné, že ju počula, aspoň raz jej to nebude nanič. Emma sa snažila na ňu zagániť, ale nešlo to. Pod jej ľadovým pohľadom sa triasla ako huspenina.


Vycerila svoje zuby - Neboli to tesáky?, pomyslela si Emma po chvíli prezerania - a zafunela po jej poslednej poznámke. Emma pocítila chabý pocit zadostiučinenia a škodoradosti. Bellová ju spražila pohľadom a keby mohol pohľad zabíjať, tak by už sa Emma premenila na malú kôpku popola... Nič mi nemôže urobiť, pomyslela si, nie pred tými všetkými - počkať, kde šli?, preletelo jej hlavou, keď si zrazu uvedomila, že tam boli len oni dve. Nemala ani poňatia, kde sa všetci podeli. Naprázdno preglgla a uhla pred Bellovej sivými očami.


"To," zasyčala odporným hlasom, ktorý jej pripomínal hada. Vlastne tá stará babizňa jej pripomínala slizkého hada celkovo. Bola zlá, chladná, zvrátená, vyžívala sa v utrpení a... a... pripomínala jej zmes zvierat z divočiny. Jej povaha by ju určila hadom, tesáky leopardom a oči, ktoré boli prefíkané, by ju určili líškou. "Ste sa predsa učili v škole na histórii, nie? Neprínosní predsa spôsobili Pád prvého sveta, mohli by spôsobiť aj Pád nového sveta a tomu musíme zabrániť."


Áno, pomyslela si uštipačne. Bolo jej jedno, že Bellová to všetko počuje. Inými slovami sa bojíte partičky jedenásťročných, ktorí nemajú žiaden talent, žiadnu mágiu - ako by oni mohli urobiť vzburu? Ó, už vidím, veď oni sa skôr vzbúria, keď ich budete zabíjať!


"Mlč!"


Ale ja mlčím. Nevšimli ste si to, profesorka? Ústa mám zatvorené a jazyk držím za zubami, uškrnula sa. Zrazu všetok strach, ktorý Bellová ešte pred chvíľou vzbudzovala, bol preč. Emma sa jej s náznakom rebélie zahľadela do tmavých ľadových očí a snažila sa vyslať neviditeľné plamene, aby ich roztopila.


Bellová zaškrípala zubami, myklo jej svalom na sánke a pravú dlaň zovrela do päste. Ten obraz Emmu upokojil. Bola sama so sebou spokojná. Dokázala ju vytočiť do nepríčetnosti. Teraz síce bude jej koniec, ale na tom nezáležalo.


"Dávaj si pozor," zasyčala. "Alebo skončíš s vyrezanými črevami. Drž hubu a odpovedz mi na otázky a keď budeš poslušná, tak ti možno dám čas na rozlúčenie so svojou nehodníckou sestrou!" vyštekla.


Emma zhíkla. Tá stará babizňa nadávala Tine! Tina, ktorej ani nesiahala po členky. Pomenovanie "nehodník" bola totiž nadávka pre neprínosných. Bolo to najhoršie pomenovanie, aké mohla použiť. Bolo to pomenovanie, ktoré sa napriek vyvražďovaniu neprínosných tolerovalo. Všetko sa teraz v Emme búrilo a bolo jej na vracanie už len z toho, že je v prítomnosti takej osoby - netvora, obludy.


"Nikdy," zasyčala Emma, dala Bellovej predlaktie preč zo svojho hrdla a sama ju hodila o stenu a zovretou päsťou jej hrozila, že ju udrie a dá facku. Mala sto chutí to urobiť, ale ešte sa sama presviedčala, aby to neurobila, hoci nepoznala dôvod. Keď ste v takej situácie, to Napočítajte do desiatich a ovládnite zlosť je fuč. "Nikdy predo mnou neurážajte moju sestru!" vybuchla Emma. Z očí jej sršali blesky.


Zrazu to bola ona, ktorá bola pritláčaná o stenu.


Bellová si otvorila niečo, čo sa podobalo na hodinky spred Pádu. To bolo však smiešne, nič také v dnešnej dobe neexistuje, všetko sa zničilo. Ostali len kryptexy, to je všetko. Bellová niečo naťukala a Emma si uvedomila, že má miniatúrnu verziu kryptexu zakódovanú kdesi v ozdobnom artefakte. "Číslo 00666, dostav sa pred vstupnú halu," povedala. V tej chvíli si Emma uvedomila jej hlas. Ona v Inštitúte bola po celý čas, len ešte neučila. Ona rozdávala príkazy!

O moment neskôr do dverí vyšlo jedenásťročné dievča. Malo vlasy červené ako krv, rovnaké tmavé pery a bledú pleť. Emma si potom všimla jej oči - boli čierne. Boli prázdne ako dva runely, ake dve diery do zeme. Zamračila sa. Toto dievča poznala, chodila s Tinou do triedy. Videla ju niekedy, keď sedela pri stole s ostatnými prvákmi. Nevedela však, ako sa volá.


"Áno, profesorka?" spýtala sa bezvýrazným hlasom bez akejkoľvek emócie.


"Toto je Ruby Mortová," povedala Irda Bellová. Ten tón sa Emme vôbec nepáčil. Nepáčilo sa jej, ako si užívala predstavovanie. "Má jedenásť a chodila s tvojou nehodníckou sestrou do rovnakej triedy." Po tejto vete u Emmy narástol hnev a pocit, že si musí do niečoho tresnúť a to niečo bola náhodou Bellovej hlava. "Je priemerná. A jej talent je, že dokáže..."


Emma nepotrebovala dokončovať vetu, prišla na to sama. Stačil jej jediný pohľad do chladných uhľovočiernych očí, ktoré jej pripomínali dva tunely. Alebo na jej krvavočervené vlasy.


Dokáže zabíjať pohľadom.

1. Páčila sa vám táto kapitola? Je táto kapitola dostatočne dlhá? (Má okolo 1200 slov). Nemám písať dlhšie? Aspoň dvetisícky?
2. Čo by ste na nej zmenili, vytkli mi? Čo sa vám nepáči na mojej poviedke celkovo? Prosím, potrebujem kritiku...
3. Je niečo, čo na poviedke nechápete? Pokojne sa spýtajte? Čisto pre zaujímavosť - čítali ste už dystopickú poviedku? :D A ktorá je vaša obľúbená postava z tejto poviedky? :)
4. Kedy mám pokračovať? Resp.: Budete čítať A komentovať ďalej?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Megi Megi | Web | 25. července 2012 v 21:42 | Reagovat

1) Moc pěkné :) Myslím že to bohatě stačí :)
2)Já bych tomu asi nic nevytkla :)
3) 5ekla bych že jsem vše pochopila :) Má oblíbená postava?:) Asi Emma :)
4) Co nejdřív určitě budu číst dál ;)

2 fashi fashi | Web | 26. července 2012 v 11:32 | Reagovat

1.myslím, že to stačí ;)
2. no nemužu moc vytíkat, protože tohle bych sama nezvládla :D
3. chápu too !:D nečetla jsem ... povídky na blogách moc nečtu ;)
4. komentovat klidně ;) a možná si někdy zčnu číst od začátku nějaký ;) pokračuj určo dál ;D

3 vevuš vevuš | 26. července 2012 v 11:52 | Reagovat

1. jo je krásná :) a taky bych řekla,že to stačí :)
2. asi tak jak komenty nademnou
3. jsem z Česka takže to mám trochu těžší ale všechno chápu ;) :) ..čtu jen na tvým :) a má oblíbená postava je Emma :D
4. jojo budu číst dál :)

4 Kim Kim | Web | 26. července 2012 v 11:56 | Reagovat

1. je super !! :) a mě to teda stačí :)
2. nevytýkala bych asi nic;) je to povedené
3. chápu všechno :) .. jo četa :D a nemám oblíbenou postavu ale tak kdyby to měla být tak Emma )  
4. já teda určitě budu číst dál :)

5 Shery F. Shery F. | Web | 26. července 2012 v 13:11 | Reagovat

Ako chceš , ale táto je akurát
2. netreba , možeš písať knihy :)
3. Všetko som pochopila
4. ok áno

6 Faint Faint | Web | 3. srpna 2012 v 17:30 | Reagovat

1. Nie, úprimne pri takomto užasnom štýle písania si ani nevšimnem pošet slov a vôbec...
2. Ja fakt nemám nič, nemám slov...si staršia, a zdá sa aj skúsenejšia :)
3. Akurát čítam Hry o život ale chystám sa na ďalšie...ja mám rada celkom Emmu ;)
4. Jasné! To je na tebe, kedy bude kapitola, ako sa ti bude chciet písať a tak

7 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 3. srpna 2012 v 19:45 | Reagovat

[6]: Skúsenejšia vážne nie som. :D Je to len pol roka, čo píšem. ;)

8 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 30. srpna 2012 v 19:45 | Reagovat

1. Podle mě je dlouhá akorát. Ani moc dlouhá ani krátká.Je to na tobě.
2. Já nemám co! Ty jsi talent!  K tvé tvorbě není co vytknout, píšeš dokonale!
3. Myslím, že nic takového není. Chápu všechno, alespoň doufám, že správně :-D Emmu... :-)
4. Já budu určitě číst dál! :-)

9 Erin Erin | E-mail | Web | 27. ledna 2013 v 16:51 | Reagovat

Váu O_O  O_O  O_O
Proč, proč, proč?! se od toho nemůžu odtrhnout! :-D
1) Takhle dlouhé kapitoly jsou naprosto vyhovující :-)
2) Není co vytýkat, promiň.
3) Všechno chápu, což je pro můj titěrný mozeček vážně divné, četla jsem Hunger games a Divergenci a můj favorit je Aley! :-)
4) Odpovědět ne by byla vražda.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama