Prečo sa Ana Syringa zbláznila do motýľov...

22. března 2013 v 22:18 | Ana "Knihofil18" Syringa |  Z mojej chorej mysle

Prečo sa Ana Syringa zbláznila do motýľov...


V blogosvete som spojovaná s motýľmi. Keď už zavítate na môj blog, vybafne na vás motýľ zo záhlavia a pod tým môj vlastný nepodarený citát. Ale čo už, pokus o originalitu. Nuž, ani neviem, prečo motýle a ani sama neviem, prečo teraz. Myslím tým, že niekto miluje psy a miluje ich už od svojho detstva. Dokonca si ešte pamätám, ako mi motýle sadali na ruky, ale nikdy som ich nezačala zbožňovať ako teraz. Teraz som nimi začala byť posadnutá.

Myslím, že to začalo všetko písaním. Milujem písanie a dáva mi to pocit voľnosti, dvierka z reality kdesi inde, možnosť vytvoriť si svoj vlastný svet. Dáva mi to možnosť popremýšľať nad vecami, nad somarinami, čo sa nikdy nestanú. Dá mi to možnosť uniknúť z väzenia zvané REALITA.

A presne toto znamenajú motýle aj pre mňa. Sú pre mňa symbolom voľnosti, slobody, fantázie, trochu snívania v tom strašnom svete. Myslím, že preto som si ich obľúbila a preto som si ich obľúbila až teraz. Myslím, že to bude nejaký ten rôčik.


Keby som mala motýle rada ešte pred vytvorením blogu, moja prezývka by vyzerala nejako takto: Butterfly18 alebo takto: ButterflyFromFantasy (keď už spomínam, asi si to zmením na twitterovské meno namiesto AlienFromGuiden, to patrí niekomu inému, koho tak volám). Ibaže dovtedy som o sebe vedela len to, že mám rada knihy a chcem skúsiť písať svoje poviedky.

Je zábavné, ako som sa kvôli blogu o sebe dozvedela veci, na ktoré by som inak neprišla však? Zrazu o sebe viem, že milujem písanie, že mám rada poviedky a básne, rada blogujem, som na tom asi závislá a zbíja ma to, keď nemám voľný čas. Och, a áno, milujem motýle. A Harleyho. Aj motýľa Harleyho.

Fakt je, že sa motýle vkradli nepozorovane do môjho života a ja ani neviem ako. A to myslím do každodenného života, nie do blogosveta, v ktorom tiež rada trávim čas. Myslím normálny svet.

Ja: "Chcem leto! Hneď!"
Kamoška: "Aj ja. Ale čo tak zrazu?"
Ja: "Chýbajú mi motýle... tá zima sa bez nich nedá vydržať."
Kamoška: "Ty máš rada motýle?"
Ja: "Hej..."
Kamoška: "Toto som o tebe nevedela."
Dlho som to o sebe nevedela ani ja, pomyslela som si.

Odteraz všade, kde sedím (v triede máme obrusy, hoci na chémii a vo fyzike nemáme, ale to mi aj tak nebráni v tom, aby som si čmárala po lavici), sa objavia motýle, keď sa nudím a nemám so sebou svoj básničkový zošit. Všetky obrusy, kde som sedela, sú počmárané s kresbami motýľov, vo fyzike strašia kresby motýľov spolu s citátmi zo Starkidovských muzikálov rovno na holej lavici. Nie veľa ľudí, len tých pár, teda vie ihneď povedať: "Á, tu je nakreslený motýľ, tu musela sedieť Syringa." A je to tak. Čmáram si motýle.

Moje okolie vie, že mám rada motýle. Teda tí, ktorých považujem za okolie, nie tí sprostí ignoranti, čo ma celý život ignorujú a som im dobrá len na to, aby som im dala opísať domácu. S tým je koniec... lebo teraz nemám čas písať domáce doma, tak ich píšem v škole. Och. Zasa som odbočila, nevadí.

Kde som to skončila? Áno. Moje okolie vie moju "blogovú" vlastnosť. Trochu ma to desí. Moje okolie tiež vie, že píšem básne, počuli moju poviedku spred pol roka všetci. Píšem pre časopis, teda občas píšem pre časopis. A prestávam rozoznávať hranicou medzi Anou Syringou, wannabe-writerom a mnou, mojím pravým ja, mojím pravým menom, mojou pravou osobnosťou. Stávam sa svojou maskou. A ja už ani neviem, či Ana Syringa (alebo keď chcete Knihofil18, to je to isté) je tou maskou alebo reálna osoba, čo si pred rokom a mesiacom založila blog.

Všade, kde sú motýle, vidím Anu Syringu. Takto si to chcem oddeliť. Ana Syringa je ten motýľ a ja som sa. Potrebujem si držať odstup, držať tie dve osoby na uzde, pretože jedného dňa sa zobudím a pff, nebudem ich vedieť rozoznať. Prestane mi byť jedno, že mi niekto nájde blog. Prestanem to držať v tajnosti a všetmy myšlienky, ktoré sem dávam, budem ich musieť:
a) zmazať.
b) presunúť na iné miesto a začať odznova.
c) zmieriť sa s prítomnousťou votrelca, prestať ich sem dávať...

Potom by blog prestal znamenať kúsok mojej duše. Nerada odhaľujem svoju dušu okoliu, zato sa potrebujem niekam vypísať. Každý, kto má blog s denníkom, úvahami, poviedkami - teda každý, kto nemá blog typu: "Ahojte, dneska vám prinášam recenziu na ten a ten mejkap..." tak toto pozná veľmi dobre.

Motýle mi pomáhajú udržiavať si ráznu hranicu, preto si ich všade musím kresliť, preto o nich musím písať. Pripomínajú mi, kto je Ana a kto som ja, reálna osoba. Ana je motýľom. Ja som ja. Bodka. A keď sa ma niekto spýta, prečo mám rada motýle, odpoviem: "Niekoho mi pripomínajú. Sú to úžasné tvory."

Pre mňa sú symbolom slobody, ale čo naozaj znamenajú?

Všeobecne je motýľ symbolom premeny. V kresťanstve je symbolom duše. V Japonsku symbolom šťastia. Niekde som videla, že je motýľ je nádej, ale nepamätám si už celkom presne, ako to znamená.

To je vlastne nakoniec jedno. Pre mňa motýľ znamená slobodu, snívanie, pripomína mi mňa samú. Niekedy sa cítim ako húsenica, čo čaká, kým sa z nej stane motýľ. No potom je to na mňa nakoniec príliš optimistické.

O motýľoch som veľa písala. Okrem tejto duševnej psychotiny som napísala báseň Motýľ a kapitolovú báseň Let k hviezdam. Tak teda poďme sa venovať tejto kapitolovej básni.

V prvej čati, čo nemala mať pokračovanie, sa zoznamujeme s motýľom, čo letí k hviezdam. To je zobrazenie mňa a môjho sna. Ako snívam. Nakoniec som sa však rozhodla, že ten motýľ bude len niekto, komu sa splnili sny. V druhej básni nastupuje druhý motýľ, ktorý nadviazuje na sny prvého motýľa. To by som bola ja. Ako som sa hlava-nehlava predierala písaním cez hrozné začiatky, ako som stále a stále skúšala rýmovať, čo všetko skončilo v koši. Tretia časť je denníčkový zápis, alebo motýľove myšlienky. Pri písaní toho som mala zlú náladu, trochu depresiu, dá sa povedať. Mala som pocit, že všetko, čo píšem, je zbytočné. Ľudia mi predpisovali, čo som mala robiť, kedy som sa mala usmievať, čo som mala mať rada. Presne toto som dala do básne. Pri písaní štvrtej básne som si myslela, že sa nad motýľom-sebou zľutujem a nechám ho, nech si splní sen. Ibaže takto to v živote nefunguje. Tiež hneď nedostanem všetko, čo sihneď písnem. Pretože píšem básne, neidem hneď do telky, ako moja spolužiačka. Okrem toho, nie som veľmi dobrým básnikom, poznám mnoho lepších. V piatej a záverečnej časti som už bola rozhodnutá. Nakoniec som motýľa nechala zomrieť bez vyplnenia sna, nevyletel k hviezdam. Ale je to jeho vina, že na svoj sen zabudol. Táto kapitola je o tom, ako ma niekedy moje okolie dokáže zdeptať, že je všetko zbytočné a mám chuť so všetkým tresnúť. No ten koniec, ako už zomrel a bol pri hviezdach má pointu v tom, že nemusel sa ku snu dostať obyčajnou cestou, vyplnil si svoj sen netradičným spôsobom, aj keď sa o ňom nebudú spievať legendy. To je vlastne moje písanie poviedok, že píšem, aj keď o mne nevie hneď celý svet. Veď aj tak nepíšem tek dobre.

Kto teda odhadol pravý význam mojej kapitolovky, gratulujem. Hlavne Alea ma pri tretej časti potešila, že zistila, kto je motýľ a kto sú hviezdy, dala si dva a dva dokopy. Okrem toho, už aj záhlavie môjho blogu na vás vykričí význam tejto básne.

Zakončím to s týmto prísľubom: Raz si založím motýliu farmu a ten najväčší a najkrajší motýľ sa bude volať Harley.

A ak najbližšie uvidíte húsenicu, spomeňte si na mňa a nezabíjajte ju, veď raz z nej vyrástie krásny okrídlený tvor.

http://www.evolutionarynexus.org/system/files/images/Emergence.jpg

Zdroje obrázkov:
1. Vlastná výroba
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | 23. března 2013 v 10:47 | Reagovat

Tak toto si teda pekne napisala a hlavne vystihla! Sama som sa tak nejak nasla v textoch svojich oblubenych skupin a prave preto ich mam tak rada :) tiez si presli tu dlhu cestu a casto o tom pisu a spievaju. S tou motylou farmou si mi pripomenula navstevu botanickej zahrady ked sa akurat liahli motyle :) to bolo neskutocne ked si tam tak poletovali. Tak ako sa zo skaredeho kacatka stane krasna labut tak aj z husenice motyl :)

2 Zoey Zoey | Web | 23. března 2013 v 13:27 | Reagovat

Moc hezky jsi to napsala, to musím přiznat. Jak už psala Faint a ty, i já jsem byla na nějaké exkurzi ze školou a to v nějakém motýláriu či co :D Bylo tam strašně moc těch motýlů, opravdu. A byli tak nádherných barev. Nejvíc jsem si zamilovala tyrkysové a fialové. Jeden z nich se mi dokonce usadil na hlavě, což bylo úplně skvělé.
Je hezké číst o tom, že motýli jsou pro tebe něco jako hranice mezi realitou a fantazií. Jsi první člověk kterého znám, který mluví nebo píše takhle hezky o zvířatech. Nebo hezky, píše o nich jako o své vlastní svobodě...:)
Moc se mi tenhle článek líbil, a možná to nevíš, ale díky tobě jsem si ty motýli téže oblíbila :) I když tebe nepřekonám :D
P.S. Viděla jsi někdy opilého motýla? Je to opravdu vtipné :D

3 Zoey Zoey | Web | 23. března 2013 v 14:05 | Reagovat

P.S. Mohla bych si samozřejmě se zdrojem zkopírovat to Milujem Harleyho atd.? Díky :D

4 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 23. března 2013 v 17:04 | Reagovat

Úžasně napsané :)Loni o prázdninách jsem i se ségrou a jejím manželem byla v motýlím domě odkud jsem si přivezla spoustu vzpomínek, třeba jak mi modří motýlci sedali na modré tílko :) a také jsem si odvezla suvenýr v podobě keramického motýlka :) Taky mám ráda motýly a jsou úžasní tím jak si mohou odletět kam chtějí jen mě mrzí, že mají tak krátký život.:/

5 Jane Jane | Web | 23. března 2013 v 21:54 | Reagovat

Opravdu krásný článek :) mloc pěkně jsi ho napsala :) Taky mám ráda motýly, a opravdu se mi líbí jak jsi v článku zachytila tvoje myšlenky¨...
Skvělé! :)

6 Lexi Lexi | E-mail | 23. března 2013 v 22:17 | Reagovat

Ty vieš všetko tak krásne napísať, až čumím... ??? Všetko si vystihla, celý článok sa niesol v kráľovskom rúchu... Proste celý Knihofil :-D

7 Angela Angela | E-mail | Web | 23. března 2013 v 22:17 | Reagovat

Úžasný článek! :-) Skvěle jsi to napsala, líbilo se mi, jak si vyjádřila všechny své pocity, mě to někdy dělá problém... Motýly mám také hodně ráda, ale jak je vidět, ty je přímo zbožňuješ. :D S rodiči jsme jednou byli v Zoo a tam byla přímo botanická zahrada nebo něco jako pavilon pro motýly a oni se tam mohli volně pohybovat... závidím jim tu volnost. :-)

8 Lexi Lexi | E-mail | 23. března 2013 v 22:18 | Reagovat

Ja som sa teraz zbláznila do anjelov, haha :-)

9 Paulette Paulette | E-mail | Web | 24. března 2013 v 17:33 | Reagovat

Strašne krásne napísaný článok, to je prvá vec, ktorá ma teší a druhá vec - si Slovenka a to je ešte úžasnejšie! :) Neviem, čím to je, ale kvalitné slovenské blogy je momentálne dosť problém nájsť a tak som strašne rada, že som natrafila práve na ten tvoj :)

Ja mám tiež veľmi rada motýle, z trošku iných dôvodov, ale v podstate veci je skutočne to, že mi tiež pripomínajú slobodu. :)

10 Nathaly Nathaly | 25. března 2013 v 20:38 | Reagovat

Je to krásny článok :D A vážne jeden z mála čo ma donútil sa zamyslieť, len tak zavrieť oči a predstaviť si tu nádheru tú voľnosť motýľov. A je priam obdivuhodné ako si v tom dokázala vyjadriť svoje pocity :D

11 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 26. března 2013 v 16:44 | Reagovat

Je skvelé čítať, prečo máš rada motýle, nuž a zábavné je, že zase nachádzam istú podobnosť medzi nami dvoma. :D Okrem toho, že od nás opisujú úlohy :D :D a toho, že máme rady motýle, tak sú pre nás symbolom slobody, ale vážne, to je náhoda jak hovado :D :D
Zbožňujem leto. Pre čerstvý vzduch a motýliu slobodu, nuž a cez leto začnem prekvapenie také, možno sa potešíš ;-)
Ale vo svojej podstate si môj najúžasnejší motýlik :D
Momentálne je ťažké byť slobodný, veď to poznáš, ale z teba cítim energiu, ktorá ma ženie ďalej, či už cez články, alebo cez FB konverzáciu, ktorá sa väčšinou väčšne stočí na Harleyho :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama