Zrkadlo - 7. 2/2

19. července 2015 v 21:00 | Ana "Knihofil18" Syringa |  Zrkadlo

*-*-*-*-*

Brzdy sú zaseknuté. Akokoľvek sa snažím na ne dupnúť, vôbec sa nepohnú. Vynakladám na to celú svoju silu, až ma z toho pobolieva noha. Ruky mi zvierajú volant, oči mám privreté. Cez pootvorené okno mi do tváre šľahá studený vietor, vlasy mi bičujú tvár a ja sa

neviem nadýchnuť.


V hrdle mám čosi zaseknuté, akoby som prehltla obrovský kameň a snažím sa kričať, snažím sa ju varovať, ale nejde to. Nejde to. Ani hlások neunikne z mojich úst.

Z očí mi uniknú slzy, sú slané a horúce a kontrastujú s chladným vetrom.

Bože, bože, bože, bože.

Nedokážem ani len myslieť, nedokážem sa sústrediť na nič iné než na fakt, že som vošla do úzkej slepej uličky a pred sebou vidím jej koniec a ten múr z oranžovočervených tehiel sa neúprosne blíži a mne napadne: Zomriem, panebože, zomriem!

Na sedačke spolujazdca sedí Matt s chladným pokojom. Sleduje ma, pohľad nečitateľný. Tvár sa mu zmení na nepriepustnú Grace-odolnú masku a nech pátram po stope akéhokoľvek pocitu, je to mimo moje sily.

Luka sa tisne k múru, ktorý sa tak rýchlo približuje a ja vidím jej zrýchlený dych. Cez obväz na jej zápästiach pretečie krv. Tvár sa jej zvraští bolesťou.

Luka, snažím sa povedať, vzlykám bez hlasu. Matt, obrátim svoju pozornosť k nemu.

Sympaticky sa na mňa pozrie, pohladí ma po dlani. Potom ju vezme do tých svojich, najprv pravú, potom ľavú. Volant ostane bez kontroly.

Do rúk mi vloží vreckový nožík. Je ťažší, než by som očakávala. Je chladný. Ruky sa mi trasú.

Čo mám robiť, Matt? naznačím mu ústami v nekonečnom zúfalstve.

Namieri ho na mň

BUM. Náraz.

*-*-*-*-*

Zhovadil.

Keď sa s trhnutím zobudím a lapám po dychu celá spotená a rozklepaná, sedím, ale neviem, ako sa vôbec viem udržať v zvislej polohe, tak Matt si vyspevuje na plné hrdlo. Tóninu síce trafil, ale očividne precenil svoje výškové tóny, pretože sa mu na nich láme hlas.

Celá situácia je surreálna a vnímam ju len tak napoly. Pomyslím si: Ten sen sa mi zdal živší než bdenie.

Snažím sa ustáliť svoj rozklepaný dych. Studenou rukou si prejdem po rozstrapatených vlasoch v snahe dostať ich trochu pod kontrolu. Zahryznem si do pery.

"Ako..." naprázdno prehltnem, "ako dlho som spala?" spýtam sa šeptom. Hlas mám trochu zachrípnutý, akoby som celé hodiny kričala, čo mi nedávalo zmysel. Veď v tom sne som hlas vôbec nemala.

"Out theere in the siiiilence I´ll be goooooone!!!" dočkám sa Mattovej odpovedi.

"Matt."

"I´ll be goooooooooo-oooone..."

Nemá to zmysel, uvedomím si. Žiadny.

*-*-*-*-*
V klubovni je až na Matta ticho. Ten si stále čosi pohmkáva, no podarilo sa mi vytesniť ho z môjho vnímania. Sadnem si na stoličku, kde včera sedela Luka, s ťažkým srdcom otvorím šuplík, kde si odkladala všetky svoje maľby a kresby. Mala ich už pekne hrubú kôpku a nie vždy mi ich ukazovala. Maľovanie bolo pre ňu intímnou záležitosťou a občas kreslila veci, ktoré potom nikomu nechcela ukazovať.

Raz som ju tak zastihla, ako maľovala svoj starý domov. Domov, o ktorom nikdy neprehovorila ani slovo a ja som si to po nejakom čase stihla všimnúť. Keď som jej nazrela ponad plece, prudko sa otočila a zagánila na mňa, akoby som práve vošla do klubovne s mŕtvym telom cez plece.

Vtedy som sa jej spýtala, čo sa deje. Luka mi neodpovedala. Namiesto toho pokrútila hlavou, roztrhala kresbu na cimpr-campr a vyhodila ju do koša. Potom sa so mnou nerozprávala celé tri dni, čo je dosť dlhá doba na to, ako rýchlo sme si v tomto cvokhauze sadli.

Práve vtedy som ju prvý raz uvidela kecať s Tomom a smiať sa na totálnych blbostiach. (Tom bol v tejto dobe celkom mimo a ja si rada nahováram, že Luka sa smiala práve z toho. Ktovie, či to tak naozaj bolo...) Neskôr sa nado mnou zľutovala. Stále síce odmietala prezradiť mi, prečo sa tak naštvala, ale Tom mi to všetko vysvetlil.

Premýšľať o ňom má teraz takú horkosladkú pachuť v mojom srdci. Stále si nie som istá, čo sa v noci stalo. Pravda, snažím sa na to skôr nemyslieť, pretože odignorovanie problému, kým nezmizne, je tak trochu moja špecialitka.

"Matt," zašepkám potichu vediac, že tá kopa sarkazmu a pichľavých poznámok prezerajúca si knihy na poličke vzadu, ma aj tak bude počuť.

Nereaguje. Trucujúci kretén.

Ja rezignujem.

Zodvihnem sa zo stoličky. Krátku chvíľu venujem na poobzeranie sa po miestnosti. Pár deciek sedí na druhej strane stola, zdá sa, že sa spolu rozprávajú. Ďalší chalan sedí v kresle pri dverách a čumí na strop. Vševidiace okolo vychovávateľky skúma každé jedno decko a ani jeden detail neunikne jej prenikavému pohľadu. Ani sám Sauron by jej prácu nezvládol lepšie.

Keď sa uistím, že v Mattovej bezprostrednej vzdialenosti nie je ani živej duše, prejdem k nemu niekoľkými dlhými krokmi.

Poklepem ho po pleci. Prekvapím samu seba, keď zistím, že Matta cítim pod svojimi prstami ako skutočnú osobu, ako človeka z mäsa a kostí. Nikdy predtým som si fyzický kontakt nevšímala a hoci som sa ho dotkla viackrát, stále bolo to zistenie prekvapujúce.

Nemykne sa, ako som si myslela, že by sa stalo. Namiesto toho pootočí hlavou mojím smerom, zaklapne knihu a ladným švihom ruky ju hodí na stôl, kam dopadne s celou svojou eleganciou. Zaksichtí sa - rovnaký výraz tváre mám na fotke, ktorú vyfotila mama, keď som mala štyri a napchala si do úst tri kyslé uhorky naraz.

Zhlboka sa nadýchnem. "Neviem, čo očakávaš od toho, že ma začneš ignorovať," prehovorím k Mattovi, oči prižmúrené. "Ale potrebujem vedieť, čo sa stalo Luke."

"Neignorujem ťa, len som si našiel iné priority."

Takže som ho bavila, len keď som bola nedostupná. Že ma to vôbec prekvapuje.

"Tak dobre. Čo keby si popremýšľal nad jednou prioritou?"

Oprie sa o knihovníčku chrbtom. "Počúvam."

"Chcem zistiť, prečo Tom zabil Luku. A ako o tom viem."

"A čo ja s tým?"

Zaškrípem zubami. Ovládaj sa, Grace, pripomeniem si.

"Chcem, aby si mi s tým pomohol."

Matt prižmúri očami. "Hm... popremýšľam o tom troch-- nie."

"Ak chceš, aby som prosila, tak máš smolu."

"Nie, žeby si sa mi na kolenách nepáčila, ale nepáčila by si sa mi," pokrčí plecami.

Aké milé od neho. Pokrútim hlavou. "Skvelé. Robíš mi zo života peklo tak či onak."

"Zlato, peklo je len vymyslený koncept nášho najväčšieho strachu a bolesti. Musela by si byť poriadnym optimistom, aby si verila, že ho môžeš zažiť."

"Vieš, väčšina ľudí by sa viac zabavila pri zisťovaní niečoho, než pri predstieraní, že ma ignoruješ, ale ako chceš," odfrknem si. Ani sa nesnažím skryť hnev a sklamanie z toho, že jediný raz, čo chcem Mattovu pozornosť, a on mi aj tak robí napriek.

Možno sa Grantová mýlila. Možno mi toto neprospievalo, ale škodilo. A ja som sa poddala svojmu šialenstvu pre nič za nič.

"Tak fajn," riekol napokon Matt žoviálne. "Ale nebude to zadarmo."

"Panebože, ako ma len mohlo napadnúť, že by mi moja vlastná halucinácia pomohla len z čírej dobroty jeho srdca, ty vole, som ja ale hlupaňa!"


Okej, so sarkazmom a teatrálnosťou som to trochu prehnala, priznávam, ale pri Mattovi sa to inak nedá.

Založí si ruky na hrudi a jeho otrávený pohľad je sprevádzaný s kyslým ksichtom alá nakladané uhorky. Zase.

"Tak fajn, tak fajn!" rozhodím rukami. "Čo teda chceš?"

"Ti dám vedieť, keď to budem potrebovať."

"Pretože vyjadriť sa normálne je pre teba obrovský problém," zašomrem si popod nos.

"Hej. A tvoje komentáre sú otravné," oznámi mi sladko.

"Aspoň si ochutnal zo svojej medicíny."


A Mattov úsmev, keď som to povedala, mi našepkával, že ten vypočítavý lišiak má čosi za lubom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | Web | 19. července 2015 v 21:46 | Reagovat

Joooj to je úžasné! Sˇkoda, že len taká krátka kapitola, ale dúfam, že sa to zmení a čoskoro tu bude ďalšia.
To je len 7? WOW.
ZBožňunem Matta
Zbožňujem sakrazmus
zbožňujem tvoje písanie :3

2 Knihofil18 Knihofil18 | 19. července 2015 v 21:55 | Reagovat

[1]: <3 <3
myslím, že bude ešte jedna v minulosti a potom jedna alebo dve v prítomnosti a kúsok z nich bude v budúcnosti, na samom konci :D ono sa tá prítomnosť skôr preleje do tej budúcnosti, ktorú mám na začiatku 1. kapitoly
otravuj ma so zrkadlom, bo nechcem zasa 8 mesiacov meškať s kapitolou!
(zbožňujem tvoje komentáre!)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama