Zrkadlo - 8. 1/2

11. srpna 2015 v 2:14 | Ana "Knihofil18" Syringa |  Zrkadlo

8.

PREDTÝM

"Grace! Počúvaš ma vôbec?!" skríkne na mňa Molly tónom hlasu, ktorý hovorí, že jej už dávno pretiekol pohár trpezlivosti. Odlepím oči zo žiarivej obrazovky mobilu a venujem jej zmätený pohľad. Molly sa na mňa zamračí tým svojím otráveným ksichtom a ja mám čo robiť, aby som si nahlas nepovzdychla.


"Prepáč," namiesto toho zamrmlem. Snažím sa nenápadne a podľa pamäti nájsť, kde sa nachádzajú písmenká na dotykovej klávesnici. Veď mám prax zo všetkého SMS-kovania počas vyučovacích hodín. "Čo si to vlastne hovorila?" sladko sa usmejem.

"Snažila som sa ti sťažovať na ten debilný koniec Experimentu, lebo som ho po pol roku konečne dočítala."
Nadvihnem obočím. "Nehovor!" Z hrdla sa mi vyderie smiech.

Molly si založí ruky na hrudi. "Jasné, smej sa z môjho utrpenia."

"Ale no táák!"

Povzdychne si. "Proste nechápem tú nezmyselnú vyvražďovačku vlastných postáv. Zamiluj sa do hlavnej postavy počas prvých dvoch kníh a v tretej oplač jej smrť. Zamietam. Nie. Tá kniha sa nestala. Aspoň nie pre mňa."

Končeky prstov mi zamravčia milisekundu predtým, než mi ticho zavibruje mobil. Kútikom oka sa pozriem na obrazovku dúfajúc, že to bude na prečítanie správy stačiť.

"Uhm," odvetím. "Hrozné."

Molly sa hodí medzi moje vankúše. Po izbe sa rozvíri príjemná vôňa aviváže.

Vždy som sa rada vyvaľovala po neustlatej posteli medzi perinami, ale len málokrát mi to prešlo. Tentokrát ma ospravedlnil fakt, že som po autonehode a že ma z nemocnice pustili pred tromi dňami. Vydržať to tam v hnusnom doktorskom smrade bola fuška, takže rodičia nemali žiadne reči, keď som sa celé dni rozvaľovala v posteli ako žaba. Žiadna produktivita sa odo mňa aspoň do konca týždňa neočakáva, čo je jednoznačné plus.

Veď produktivita je aj tak preceňovaná. Niekedy ľudia proste potrebujú vypnúť. Prestať sa strachovať a stresovať kvôli veciam v živote.

Hah. To.

Táto myšlienka je odo mňa mimoriadne pokrytecká.

Od autonehody ma rozptyľuje Molly. Občas moje úzkostlivé myšlienky odoženie dobrá komédia alebo nejaký seriál. Keď nemám čo pozerať, tak počúvam hudbu. Neznesiem ticho, ktoré vyplňujú moje myšlienky.

Snažím sa čím viac na to nemyslieť a väčšinou mi to funguje, ale v neočakávaných chvíľach ako je táto, ma prepadnú s exponenciálne väčšou intenzitou.

Tri dni som nevyšla zo svojej izby. Myslím, že by som to potrebovala k tomu, aby som upokojila svoj stres. Potrebujem to, aby som mohla uzavrieť tú psycho kapitolu v mojom živote a pokračovať, akoby sa nič nestalo. Aby to nikto iný nezistil. Dosť, že už to zistil ten Matt z nemocnice.

Vraví síce, že moje tajomstvo je pri ňom v bezpečí, ale koľko je na tom pravdy? Ako môžem vedieť, že hneď pri prvej príležitosti, keď sa mu obrátim chrbtom, na mňa všetko nevysype? Ako sa mám upokojiť, keď sa s tým nikomu nesmiem zdôveriť? Ako mám vysvetliť Molly, že nedávam pozor na jej slová, pretože som príliš zaneprázdnená SMS-kovaním si s chalanom, ktorý pozná moje tajomstvo? Ktorému ani trochu nedôverujem? O ktorom som neprehodila ani jedno slovo, pretože ho chcem držať ďalej od ľudí, ktorých naozaj poznám?

Som paranoidná, ale mám na to dobrý dôvod. Cítim sa napätá, akoby som čakala úder z každej strany, alebo... ja ani neviem čo. Akoby som proste čakala. Ale je to dobré, to napätie. Pomáha mi kontrolovať svoj jazyk a nepovedať nič, čo by viedlo k zbytočným otázkam alebo podozreniu.

Trochu som prekvapená, ako dobre viem predstierať, ale rozhodne sa na túto novú hereckú schopnosť nesťažujem.

...kým si nevšimnem, že zrazu je v mojej izbe ticho. Že Molly sa díva striedavo na strop a na mňa. Snažím sa rozpomenúť, čo v posledných minútach povedala, ale v hlave mám prázdno. Nepočúvala som ju na plnú paru, doslova jedným uchom dnu a druhým von.

Nevyzerá nahnevane - ako predtým. Ani stopa po otrávenosti a frustrácii z toho, že jej najlepšia kamarátka je hlavou niekde sto míľ nad oblakmi. Práve naopak, sama vyzerá, že je v podobnom stave.

Už-už sa chystám vyhŕknuť ospravedlnenie.

"Prepáč," predbehne ma.

Nechápavo zažmurkám. Zvraštím čelo.

Nechápem to. "Prečo by si sa mi ospravedlňovala?" pokrútim hlavou. "Veď to ja som ťa teraz totálne odignorovala." Čo bolo odo mňa hnusné.

"Ja viem. Ale aj tak," obráti sa na druhý bok tak, aby bola čelom otočená ku mne. "Kecám tu o sprostostiach a banalitách. A ty si sa sotva stihla vrátiť z nemocnice. Prežila si autonehodu a rozbila si auto."

"Ako hej," snažím sa odľahčiť situáciu, "mamu to nepotešilo, ale zaracha by nemalo zmysel, keď som sa aj tak nejaký čas nedokázala ani postaviť na záchod," zaksichtím sa.

"Práve o to ide," pokračuje Molly. "A ja sa tu sťažujem na koniec knihy."

Ajaj. Tak asi sa mi nepodarilo odvrátiť reč na niečo iné.

"Ale no tak," pretočím očami.

"Dobre. Dosť o mojich somarinách," rozhodne Molly pevným hlasom. Na perách jej pohráva potmehúdsky úsmev. O-ou. Mám sa báť?

Namiesto odpovede sa uškrniem a rukami naznačím v neurčitom geste, nech pokračuje.

Po krátkej odmlke pokračuje: "Chcem vedieť všetko o tvojom fešákovi."

Stuhnem.

Snažím sa čo najrýchlejšie vypátrať vo svojich spomienkach, kedy som spomenula Matta, či som ho vlastne niekedy spomenula, ale neviem o ničom. Nikomu. Ani Sam, Ani Molly, ani žiadnej inej živej osobe.

Zmätene sa na ňu pozriem, pretože ako o tom sakra vie?! Zároveň sa snažím správať, akoby som práve neprežívala milión infarktov naraz. Panika mi však skrúti žalúdok najmenej do trojitého uzla. Je mi zle a pocítim nával horúčavy kontrastujúci so studeným potom. Niet pochýb, že som zbledla ako stena.

Molly mi venuje len otrávený pohľad, akoby čakala presne túto reakciu. A ja neviem, čo mám so sebou robiť, so svojimi rukami, so svojimi ústami, so svojimi vlasmi. Akoby som primrzla.

"Ja som to vedela!" zvolá Molly víťazoslávne.

Pokrútim hlavou.

"Nepopieraj, všimla som si, ako si celý večer prilepená na mobile," zazubí sa.

"To je jedno," zamrmlem. "Som na twitteri," zaklamem.

Veľavýznamne sa na mňa pozrie. "Grace, ty twitter nemáš."

Nevyšlo. Nevadí. "Okej, tak nemám. Možno som si ho chcela založiť."

Molly pretočí očami. Očividne mi môj pokus vykrútiť sa z toho rozhovoru nebaští. "Adam sa už stihol pochváliť, že ti kúpil kvety, ale nemyslela som si, že by to na teba až tak zapôsobilo."

"Čo?"

"Ako viem, že si hovorila, že je kretén, ale bál sa o teba a očividne mu nie si ľahostajná. Takže pokiaľ kvôli nemu zasa nechytíš hysák, som ochotná odpustiť mu ten jeden prešľap," pokračuje.

No super.

Ty kokos, toto je gól! Chce sa mi od úľavy začať spievať serenády. Zároveň potlačujem hysterický smiech, pretože čosi absurdnejšie som v živote nepočula.

Bože, ďakujem ti za Adama!

"Molly!" zaúpejem. "Ono to je len z ľútosti."

"No ja ti neviem," riekne pochybovačne.

"Celý čas som bola taká zamyslená preto, lebo som premýšľala o tom, ako sa Adama zbaviť. Vieš. Aby mi dal pokoj," klamem, až sa hory zelenajú.

Aby som pravdu povedala, SMS-ky s Mattom ma celkom bavia, je vtipný a trefný. Takmer aj v pohode človek. Ak si teda odmyslím tú časť, kde ma už dlho sledoval a potom sa mi pomohol zbaviť tela chlapca, ktorého som zrazila.

Ach, do akých sračiek som sa to dostala...

Teraz budem musieť asi fakt odpísať na nejakú z príležitostných Adamových správ. Pre prípad, keby Molly spomenula niečo v škole pred spolužiakmi.

"Uhm, jasné."

Zagánim na ňu. "Cítim sa, akoby si ma ani nepoznala!" krútim hlavou.

Molly pokrčí plecami. Potom mi hodí dvojzmyselný pohľad. "Tak teda aké meno na twitteri si si vybrala?"

Zamrnčím.

"Hm?"

"Nie."

"Mne to prezradiť môžeš," podrypuje.

"Nuh-uh."

"Je to @gracie-poo ako tvoja prezývka v skupinovom chate?"

"Mala som sotva štrnásť, keď som sa tam pod tým hovnom zaregistrovala!" rozhodím rukami do vzduchu v chabom pokuse o svoju obranu.

"Hovorila si niečo, Gracie-Poo?"

"Prisahám, že ťa zabijem."

"Lebo myslím, že som nepočula."

"Si mŕtvy človek, Molly!"

*-*-*-*-*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 11. srpna 2015 v 10:26 | Reagovat

Woow...dokonalost! :3 dlouho jsem nečetla tvé povídky..

2 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 11. srpna 2015 v 15:03 | Reagovat

[1]: jé, ďakujem! :3 než som sa pred prázdninami spamätala, aj som ich dlho nepísala, to be fair.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama