Koniec statusu quo

19. února 2016 v 19:04 | Ana "Knihofil18" Syringa |  Z mojej chorej mysle
Tak zdá sa, že je za nami ďalší rok. Zemeguľa obehla okolo Slnka ešte raz, ku čomu jej gratulujem. Good job, pal. A pogratulovala by som aj sebe, pretože wow! Štyri roky, to je už naozaj niečo, to už je dôvod na oslavy.

Pogratulovala by som si... keby som nevedela, čo urobím o niekoľko krátkych momentov.

Nedávno som niekomu povedala, že čas môžeme ignorovať, nevšímať si jeho dopad. Veď je celkom subjektívny, občas letí, občas sa plazí ako leňochod. V jednej poviedke som tiež napísala niečo ako:

"Keby mal čas zvuk, nebol by to tikot hodín, ale žblnkot vody. Tichý, keď beží rýchlo, ani si to neuvedomujeme; hlasný, keď sa vlečie pomaly. A ako tenký praskajúci ľad pod nohami, keď je už neskoro.

Hodiny? Tie sa z času snažia urobiť objekt. Naskladať ho do škatuľky, označiť menovkou a uložiť na policu k ostatným haraburdám.

No čas je viac než to. Komplikovanejší, subjektívny, v rôznych skupenstvách, farbách, chutiach, stále meniaci sa, a áno, dokonca aj v rôznych zvukoch.

[...]

"A ako teda vyzerá čas, keď som pri tebe?" spýtam sa ho šeptom.

[...]

"Poleptané striebro," zašepká doprázdna s očami hľadiacimi tesne vedľa mňa, pohľad zakalený."


A naše odhodlanie dokonale ignorovať čas by bolo možné, keby sa k nám pridal aj zvyšok sveta. Ale ľudia sa menia. Čas či nečas, toto sa odignorovať nedá - ľudia sa menia, postavy vyvýjajú, vznikajú nové svety z prachu toho starého. Čas či nečas, stagnácia je len predpoveď prichádzajúcej zmeny alebo deštrukcie a povedzme si na rovinu - tento blog stagnuje už posledný rok, rok a pol minimálne. Odkladala som nevyhnutné a predlžovala jeho trápenie. Ak nerátame občasné zúfalé nádychy, ktorými som sa snažila vrátiť do formy, umieralo to tu rovnomerným tempom.

A tak som sa rozhodla nechať chudáka blog konečne dodýchať a zapadnúť prachom.

Človek, ktorý ho pred 4 rokmi priviedol k životu, už nie je tým človekom. Nebudem udržiavať ilúzie, že som. Z tohto útulného miestečka som už dávnejšie vyrástla a myslím, že nastal čas vrátiť sa do úzadia. Z blogu sa stane spomienka, archív, dôkaz mojej kostrbatej cesty posledných štyroch rokov.

Ďakujem všetkým, ktorí sa rozhodli blog čítať, ktorí zanechali komentár, ktorí ma podporovali a aj tým, ktorí na blog len náhodne zavítali. Bez blogu by som nespoznala úžasnú hŕstku ľudí.

Tak teda, všetko najlepšie ku štvrtým narodeninám, blog. Budeš mi chýbať.

19.2.2012 - 19.2.2016

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Elizabeth Elizabeth | Web | 26. února 2016 v 18:53 | Reagovat

Mrzí ma, že končíš, no máš pravdu, život a ani ten čas sa ignorovať nedá, ľudia sa menia a vyvíjajú. Ja som blog zakladala ako úplne iný človek a teraz som zase úplne iná, no som to ja. Držím ti však palce v živote. Ja by som asi nedokázala skončiť... Stratila by som svoj zmysel života.

2 knihofil18 knihofil18 | 28. února 2016 v 16:32 | Reagovat

[1]: také dva roky dozadu som si ani ja nevedela predstaviť, žeby som skončila, ale neviem. okrem nedostatku času mi blog prestal byť domovom, a to hlavne po tom, čo mi ho objavili ľudia z reálu. a ako som sa v priebehu roka menila, nedovolila som blogu zmeniť sa so mnou. takže pomaly nespoznávam svoje minulé ja a ani tento blog.
no písanie si nedám, písať budem vždy. len do šuflíka bez akéhokoľvek tlaku.
ja ti zasa držím palce s blogom - obdivujem tvoju vytrvalosť a odhodlanie.

3 Sky Sky | E-mail | 1. června 2016 v 21:42 | Reagovat

Je v skutku divné čítať takýto článok práve tu na blogu, s ktorým som sa zoznámila v dobe Neprínosnej.
Tvoje dôvody sú oprávnené, aj keď definitívne prerušenie publikovania je škoda. Skôr by som čakala niečo v štýle založenia nového blogu,než skončenie s publikovaním a aj keď som tu dávno nebola a ani si nie som istá, či som vôbec komentovala, no myslím si, že mi spôsob tvorby s ktorou som sa mala možnosť stretnúť na tejto stránke bude chýbať.

4 ^aW ^aW | E-mail | Web | 13. listopadu 2017 v 0:16 | Reagovat

Projíždím tak staré blogy, které jsem sledoval několik roků nazpět a když to tak vidím, musím se ti tu takto podepsat. A doufat, že v životě se máš dál fajn.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama